1to1

Čaute, 

volám sa Barbora a toto je môj úplne prvý blog v živote. Budem vám tu písať stručné popisy jednotlivých ZANov, ktoré ma tento rok v škole čakajú. Pripravení? Poďme na to.

Na prvom ZANe sme spracovávali projekt od architekta Roberta Hutchisona, moja skupina konkrétne Bathhouse, ktorý je v komplexe spolu so štúdiom, na ktorom pracovala druhá skupina a sídlom.

Najťažšie z celej úlohy pre nás asi bolo pochopiť v akej mierke je objekt zobrazený. Trvalo nám neskutočne dlho kým sme prišli na to, že sa jedná o stopy :). 

Keď sme vyšli von pred budovu školy, mala som rešpekt pred tým, čo si budú ľudia okolo myslieť. Až spätne, keď som si pozerala fotky som si všimla, že tam boli aj ľudia, ktorí sa na nás pozerali, no pri práci som sa tak uvoľnila a dostala sa do svojho živlu, že som to vôbec nevnímala.

Pri zakresľovaní plánu ma najviac zaujalo prepojenie jednotlivých miestností s okolím (každá mala aj svoj vlastný východ z objektu). Celému priestoru to tak dodávalo objem a priestrannosť, čo práve veľmi podporovalo funkčnosť stavby. 

Čo bolo pre mňa veľmi zvláštne bola práve spolupráca s ľuďmi, s ktorými sme sa ešte vôbec nepoznali. 

Môj príchod na ZAN bol sprevádzaný tým, že som pôvodne prišla do zlého ateliéru, čiže práca so spolužiakmi bola pre mňa ešte o niečo náročnejšia, keďže som nevedela ani kto sa ako volá a zisťovala som to za pochodu.

Jedna vec, čo by som zmenila by bol proces nášho zakresľovania, konkrétne teda rozdelenie úloh na začiatku. Prv sme sa totiž snažili robiť všetko spoločne, ale časom sme zistili, že to je dosť veľká strata času a rozdelili sme si úlohy.

Limitujúci pre nás bol veľmi aj čas, ale ako povedal pán architekt v ateliéri, kam som pôvodne zablúdila: „Najdôležitejšie je odovzdať." A to sme si uvedomili aj priamo pri práci a zakresľovaní pôdorysu budov pred školou.

Tak to by bolo na dnes všetko a hlásim sa opäť o týždeň. 

Majte sa pekne!